Niektoré zvyky a jedlá sú bežné aj dnes, niektoré vás možno inšpirujú.

Po modlitbe sa jedli oblátky s medom a cesnakom. Nasledovala polievka, kapustová alebo strukovinová, ktorá sa spestrila hríbami, slivkami či hruškami. V niektorých rodinách bola zvykom rybacia polievka.

Po nej sa jedla kaša pripravená na sladko či slano a po sýtej kaši si rodina ešte pochutila na prívarku, väčšinou zo šošovice či fazule. V mnohých rodinách bola na stole samozrejme aj ryba, jedol sa kapor ako dnes, ale aj úhor. Opekance či bobáľky, lámance, pirohy, šúľance či plnené zemiakové placky večeru zakončili. Slávnostne prestretý stôl často zdobila pocukrovaná bábovka.

Okrem večere bol štedrovečerný stôl plný koláčov. Boli spravidla z kysnutého cesta so sýtymi plnkami. Neskôr prišli do módy štrúdle, metrový koláč či vianočná štóla. Tie boli drahšie na prípravu a boli bežné skôr v mestách, na vidiek si však rýchlo našli cestu a stali sa obľúbenými aj v bežných domácnostiach. Sušené ovocie, jablká a oriešky nesmeli chýbať aj kvôli ich symbolike.

Ak u vás vládnu skôr moderné zvyky vyprážaného kapra s majonézovým šalátom, čo tak si dopriať tradičný dezert, bobáľky s makom?

Bobáľky alebo opekance s makom

Potrebujete: 500 g polohrubej múky, 50 g kryštálového cukru, 1 vajce, trochu soli, 30 g kvasníc, 250 ml mlieka, 80 g masla.

A na krém: 250 ml mlieka, cukor a med podľa chuti a mak.

Z droždia a trochy cukru pripravíme kvások. Pridáme trochu múky a deci mlieka. Necháme vykysnúť. Do preosiatej múky so soľou a cukrom pridáme kvások, ktorý by mal už bublinkovať. Pridáme vlažné mlieko s rozšľahaným vajcom a rozpustené maslo. Vypracujeme cesto a necháme podkysnúť, občas premiesime.

Z cesta vypracujeme valec, pokrájame na malé kúsky a tie vyvaľkáme do menších valčekov. Tie krájame na bobáľky dlhé asi jeden a pol centimetra. Uložíme na plech a upečieme.

Bobáľky zalejte teplým mliekom uvareným s medom, vanilkovým cukrom a makom. Dobrú chuť!